"Viem prečo mám túto svoju chorobu. Je to určite karma kvôli tomu, že...."

Aj toto je presvedčenie, s ktorým sa v terapii stretávame a ktoré môže byť v mnohom určujúce. 

Viera v karmu. 

Viera v seba. 

Viera v Boha.

Viera v determinizmus, v elixír života, či v nanotechnológie..

Viera je odpradávna dôležitým elementom človeka. To, čomu veríme, spoluvytvára dej našich životov. Naša duchovná stránka nesúvisí len s vierovyznaním. Viera je s nami v mnohých rozhodnutiach, niekedy aj v neuskutočnených. Viera nás upokojuje, dáva nám odpovede, dáva nám nádej. Niekedy nám pomáha a niekedy nás dokáže zrádzať.

 

Napĺňanie spirituálnych potrieb človeka s rakovinou má veľký vplyv nie len na hodnoty, presvedčenie a správanie, ale aj na zvládanie utrpenia spojeného s ochorením a s ohraničenosťou života. Transcendentno, alebo akýsi "pocit niečoho väčšieho, čo nás presahuje" je súčasťou našich životov, a to v najrozličnejších podobách. Každý odtieň viery, ktorú v živote prijmeme za svoju, naberá silnejšie kontúry práve vtedy, keď musíme čeliť konečnosti života. Vtedy transcendentno môže v našom žití zohrávať hlavnú úlohu. Je to takto v poriadku. Niekedy je to povznášajúce, niekedy je to potrebné. 

 

Rešpektujme a pomáhajme napĺňať duchovné potreby ľudí v chorobe. No ak je to v našich silách, skúsme sa zároveň pozornejšie, citlivo a jemne pozerať na našu vieru. Na to, ČOMU veríme. Pozrime sa na to, tak aby sme videli, či to nie je práve naša viera, alebo fragment našej viery, ktorý nám vytvára limity, ktoré prekonať nemôžeme, alebo nedokážeme.

 

Podporujme nádej a vieru v nás, aj našich blízkych, keď to potrebujú. No buďme aj skúmaví a ostražití. A možno niekedy (veľmi láskavo) aj trochu kritickí. Dovoľme si stále nachádzať spôsob, ako vidieť namiesto hraníc možnosti.  A dovoľme si tak zmysel svojmu žitiu dávať. Nie ho pracne hľadať, alebo mu dokonca brániť..